Kniha väčšej a menšej mariánskej kongregácie
Súčasťou univerzitného života boli rôzne spolky a združenia učiteľov a študentov, z ktorých mnohé mali v období novoveku náboženský charakter. Pre jezuitské školy rôznych typov sú charakteristické mariánske kongregácie, ktoré rozvíjali mariánsku zbožnosť. Označovali sa termínom sodalitas, ktorý označuje bratstvo, kongregáciu, alebo spoločnosť. Mariánske kongregácie pri jezuitských školách boli úzko previazané s činnosťou rádu a jeho spiritualitou. Na území Slovenska pôsobilo do zrušenia jezuitského rádu 17 mariánskych kongregácií. Primárnym cieľom mariánskych bratstiev pri jezuitských školách bolo rozvíjanie mariánskej spirituality a duchovného života svojich členov, čo malo viesť k posilneniu katolicizmu. Sekundárne sa stali priestorom na rozvíjanie sociálnych väzieb, prostredníctvom ktorých prenikali do mestskej a štátnej správy katolícki predstavitelia.
Na Košickej univerzite pôsobilo viacero náboženských spolkov, medzi nimi dve mariánske kongregácie. Menšia kongregácia začala svoju činnosť v roku 1670 (pravidelne prijímala členov od roku 1687), väčšia kongregácia pôsobila v rokoch 1716 – 1784. Členmi kongregácie boli učitelia a študenti univerzity, rehoľníci a významní šľachtici a klerici. Predsedali jej kňazi, ktorí pôsobili na univerzite ako profesori, najčastejšie vyučujúci rétoriku. Činnosť kongregácie bola významne previazaná s výučbou teológie, o čom svedčí vznik tzv. väčšej kongregácie v roku 1714 po obnovení výučby teológie v Košiciach, aj okolnosti zániku oboch kongregácií, ktoré priamo súviseli s ukončením výučby teológie po zrušení rádu jezuitov a zániku Košickej univerzity. Okrem duchovného významu mali obe kongregácie aj svoj spoločenský rozmer. Táto skutočnosť sa prejavovala účasťou na akademických a liturgických slávnostiach, aj špecifickými písomnosťami, ktoré sa s činnosťou mariánskych kongregácií spájajú.
Z činnosti košických mariánskych kongregácií sa zachovali dve evidenčné knihy, ktoré majú reprezentatívny charakter. Kniha väčšej kongregácie sa nazýva Album sodalitatis maioris, kniha menšej kongregácie nemá zachovaný titulný list, ale podľa historika Petra Zubka sa mohla nazývať Album sodalitatis minoris. Obsahovou náplňou oboch kníh je evidencia členov kongregácií z radov študentov, profesorov, podporovateľov a priaznivcov. Obe knihy obsahujú vyobrazenia erbov rektorov kongregácií a ich významných členov, alebo podporovateľov prevažne z radov šľachty, napríklad grófa Antona Csákyho, biskupa Mikuláša Csákyho, biskupa Karla Esterházyho, vojenského radcu Mateja Freindlicha a ďalších. Analýza zápisov mien umožňuje skúmať etnicitu a sociálny pôvod študentov a profesorov, zastúpenie členov rehoľných rádov v kongregácii, v niektorých prípadoch sa uvádza aj záznam o smrti člena kongregácie. Podáva aj obraz o samotnej kongregácii, koľko členov ju tvorilo, ako sa rozširovala členská základňa, ako na život kongregácie vplývali zmeny vo výučbe a organizácii univerzity. Kongregácie pretrvali aj po zrušení Košickej univerzity a vzniku Kráľovskej akadémie. Až keď zaniklo vyučovanie teológie a došlo k vytvoreniu generálnych seminárov, zanikli v roku 1784 obe mariánske kongregácie.
