Kráľovská akadémia v Košiciach (1777 – 1922)

Správa

Kráľovské akadémie poskytovali vyššie vzdelávanie pre absolventov gymnázií a boli zamerané na prípravu budúcich úradníkov pre štátnu a verejnú správu, súdnictvo a hospodárstvo. Organizačne podliehali riaditeľom školských obvodov.

Na čele akadémie stál riaditeľ nazývaný prodirector, ktorý mohol byť menovaný len so súhlasom panovníka. Jeho povinnosťou bolo podávať správy hlavnému riaditeľovi školského obvodu, dohliadať na disciplínu študentov a profesorov a predsedať verejným skúškam.

Ďalším orgánom v správe akadémií bol senát, ktorý zasadal dvakrát v mesiaci. Senátu predsedal riaditeľ.

Na akadémii pôsobili profesori, z ktorých mnohí boli klerici a bývalí jezuiti.

Budova Právnickej akadémie v rokoch 1938 – 1945.
Interiér knižnice Právnickej akadémie v rokoch 1903 – 1911.

Výučba

Výučba na kráľovských akadémiách sa koncentrovala do dvoch kurzov – dvojročného filozofického kurzu, ktorý prebiehal na filozofickej fakulte a dvojročného právnického kurzu na právnickej fakulte.

Filozofický kurz

Filozofický kurz bol povinný pre všetkých študentov, ktorí chceli pokračovať v štúdiu na univerzite. V rámci neho sa v prvom ročníku študenti venovali logike, matematike, prírodopisu, dejinám Uhorska a dejinám filozofie. V druhom ročníku sa vyučovali cirkevné dejiny a dejiny vedcov Uhorska, fyzika, filozofia mravnosti, matematika, dejiny vládcov a metafyzika. V rámci filozofického kurzu boli možnosťou výberové prednášky z gréčtiny, heraldiky, cvičenia z nemeckého a latinského jazyka. Maďarský jazyk sa začal vyučovať povinne od roku 1792.

Právnický kurz

Právnický kurz pozostával z výučby prirodzeného, verejného a medzinárodného práva, cirkevného práva a dejín remesiel, obchodu a peňažníctva v prvom roku. V druhom roku sa vyučovali dejiny uhorského a zvykového práva, dejiny staroveku a stredoveku, všeobecné dejiny, náuka o obchode, uhorské právo a finančníctvo. Veľký dôraz sa kládol na mravnú a náboženskú výchovu. Podľa nariadení Ratio educationis mala mať každá akadémia knižnicu a dva kabinety – kabinet minerálnych zbierok a fyzikálny kabinet.

Výučba na kráľovských akadémiách prebiehala v latinčine, s výnimkou obdobia vlády Jozefa II., keď bola vyučovacím jazykom nemčina. Školský rok trval 10 mesiacov, výučba sa začínala v novembri a končila 1. septembra.

Transformácia na Cisársko-kráľovskú právnickú akadémiu

K organizačnej zmene v pôsobení kráľovských akadémií dochádza počas akademického roka 1849/1850. Rakúske ministerstvo kultu a výučby vydalo v októbri 1850 nariadenie, podľa ktorého boli zriadené cisársko-kráľovské právnické akadémie.

Predmety vyučované na pôvodnej filozofickej fakulte sa preniesli do gymnaziálnej výučby, čím vzniklo osemtriedne, tzv. hlavné gymnázium.

Dvojročné právnické štúdium zabezpečovali štyri katedry. Profesori sa stali štátnymi úradníkmi, menovaní boli panovníkom na návrh ministra školstva. Okrem riadnych profesorov pôsobili na akadémii aj mimoriadni a pomocní profesori. Na čele akadémie stál panovníkom menovaný riaditeľ.

Od školského roka 1850/51 sa pôvodná kráľovská akadémia transformovala na Cisársko-kráľovskú právnickú akadémiu v Košiciach.

Reorganizácia školstva z roku 1855 priniesla pre kráľovské akadémie nasledujúce zmeny:

štúdium na právnických akadémiách sa predĺžilo na 3 roky, na šiestich katedrách sa vyučovalo 12 predmetov,
od tohto obdobia sa ako vyučovací jazyk vybraných predmetov používala popri maďarčine nemčina,
na konci tretieho roka skladali študenti sudcovskú štátnu skúšku z občianskeho práva, trestného práva a sporového poriadku,
tí absolventi, ktorí sa uchádzali o doktorát z práva, pokračovali ďalej v štúdiu na univerzitách.

60. roky 19. storočia

K menším organizačným zmenám vo výučbe na právnických akadémiách došlo v 60. rokoch 19. storočia. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní prešli právnické akadémie pod uhorské ministerstvo školstva.

70. roky 19. storočia

V 70. rokoch uskutočnila uhorská vláda viaceré reformy vysokoškolského vzdelávania. Boli zriadené nové univerzity (Kluž, Záhreb) a v prípade právnických akadémií bolo v roku 1874 vydané nariadenie o novom organizačnom štatúte právnických akadémií, ktoré sa premenovali na právovedecké a štátovedecké fakulty a štúdium na nich sa predĺžilo na 4 roky.

Na Právnickej akadémii v Košiciach došlo k zriadeniu 8 katedier. Vznikla napríklad samostatná katedra rímskeho práva, alebo katedra administratívneho práva a štatistiky, zvyšovali sa nároky na vedeckú a pedagogickú kvalifikáciu profesorov.

Štúdium na právnických akadémiách sa končilo základnými skúškami a štátnymi skúškami z právnych a štátnych vied. Keďže právnické akadémie nedisponovali promočným právom, ich absolventi často pokračovali v štúdiu na univerzitách, kde mohli získať doktorát z právnych a politických vied.

Začiatok 20. storočia

Na začiatku 20. storočia došlo k transformácii a reforme školského systému, ktorá v prípade Právnických akadémií znamenala zriadenie miesta tajomníka (sekretára), ktorý mal na starosti administratívu a k zriadeniu funkcie dekana, ktorý nahradil riaditeľa. Dekan bol volený profesorským zborom a menovaný a potvrdený ministrom školstva.

Vývoj právnického vzdelávania po rakúsko-uhorskom vyrovnaní

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní dochádza k spoločenskému prehodnoteniu významu a funkcie právnických akadémií. Uhorské ministerstvo školstva sa v poslednej tretine 19. storočia pokúšalo o zjednotenie právnického vzdelávania a hoci táto iniciatíva nebola úspešná, postupne sa ukazovali nevýhody štúdia na právnických akadémiách v porovnaní s univerzitným štúdiom.

Keďže právnické akadémie nemali promočné a habilitačné právomoci a pri vykonávaní istých právnických profesií sa začal vyžadovať doktorát z práva, ich význam a opodstatnenosť sa znížili. Túto skutočnosť reflektovalo aj ministerstvo školstva, ktoré v roku 1880 vyzvalo vedenie právnických akadémií, aby našli vhodný spôsob ich vzájomného zlučovania.

Na túto iniciatívu reagovali akadémie a miestne samosprávy snahou o posilnenie ich postavenia ako regionálnych akademických inštitúcií. Predstavitelia mesta Košice adresovali v roku 1882 uhorskému parlamentu memorandum, v ktorom žiadali, aby bola v Košiciach znovu zriadená univerzita. Tieto snahy mesta využila vláda na to, aby mesto financovalo novú budovu pre Právnickú akadémiu, kde sa akadémia presťahovala v roku 1894. Zároveň došlo k poštátneniu košickej právnickej akadémie.

V rokoch pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa mesto usilovalo vybudovať väčšiu univerzitnú infraštruktúru. Tento zámer zmarilo zriadenie dvoch nových univerzít v Debrecíne a Bratislave v roku 1912. Prísľuby ministra školstva o zriadení dvoch katedier budúcej filozofickej fakulty na košickej akadémii ostali iba vo verbálnej rovine, pretože v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna.

Po vzniku ČSR bola situácia maďarských vysokých škôl na území nového štátu komplikovaná. Hoci došlo k predĺženiu pôsobenia akadémie do šk. roka 1921/22, s ďalším pôsobením tejto vysokej školy sa v novom štáte nepočítalo a tak bola na základe vládneho nariadenia č. 276/1921 Zb. z. a n. z 11. 8. 1921 zriadená Právnická fakulta Komenského univerzity v Bratislave a zároveň zrušená Právnická akadémia v Košiciach.