Pramene

Pramene

Čo je historický prameň? Aký význam má pre skúmanie dejín univerzít? S akými prameňmi pracujú bádatelia na poli výskumu univerzitných dejín a aké metódy používajú?

Uvedené otázky si v rôznych variáciách na predmet svojho záujmu kladú historici od vzniku historiografie. Zároveň sa tieto odpovede menia podľa epistemologických východísk a aktuálnych metodologických trendov. Kým v období 19. storočia sa prameň považoval za takmer posvätný a nedotknuteľný, sprostredkúvajúci fakty o minulosti, v neskoršom období dochádza k spochybneniu objektivity prameňov a informácií v nich obsiahnutých, pričom sa zdôrazňuje poňatie prameňa ako dobového konštruktu.

V súčasnom historickom bádaní, ktoré spája tradičné východiská s novými prístupmi je prameň stále základom každého historického výskumu, dokonca je samotný objektom bádania. Výskum prameňov nezahŕňa len systematickú stránku zbierania, triedenia a usporadúvania, ale aj hodnotenie vývoja, funkcií a poznávacieho potenciálu prameňa. Okrem analýzy vonkajších a vnútorných znakov prameňov predstavuje ich genéza a funkcia dôležité rozlišovacie kritériá. Hoci existuje mnoho spôsobov, ako hodnotiť a systematizovať pramene, je to v konečnom dôsledku historik, ktorý určuje, ktoré pramene napĺňajú najvhodnejšie jeho bádateľské ciele.

Pramene k dejinám Košickej univerzity

Pramene k univerzitným dejinám predstavujú špecifickú skupinu prameňov, ktoré vznikli z činnosti univerzity, alebo majú súvis s funkciami, ktoré univerzita napĺňala v spoločnosti. Najdôležitejšiu a najpočetnejšiu skupinu predstavujú písomné pramene, hoci v prípade univerzít v premodernom období sa stretávame aj s inými druhmi prameňov (hmotnými a obrazovými).

Pramene, ktoré sa viažu k dejinám Košickej univerzity sa v súčasnosti nachádzajú na území viacerých štátov (Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, Taliansko) v štátnych a cirkevných archívoch, knižniciach a múzeách. Keďže Košická univerzita bola jezuitskou univerzitou, pri výskume jej prameňov sa okrem prameňov k univerzitným dejinám a novovekej diplomatickej produkcie stretávame aj so špecifickými prameňmi jezuitskej proveniencie.
Systematika písomných prameňov umožňuje ich delenie z viacerých hľadísk. Úradné pramene súvisia s administratívnymi funkciami univerzity. Patria sem listiny, úradné knihy, mandáty, spisy a korešpondencia. Ide o písomnosti, ktoré univerzita vydávala pre vlastnú potrebu, alebo prijímala od iných vydavateľov. Medzi úradné písomnosti, charakteristické pre univerzitné prostredie patria štatúty, matriky, testimonia, diplomy. Z neúradných písomností sú to vedecké práce v rôznych odboroch, dizertácie, dišputy, akademické prejavy, kázne. Svoje miesto má pri výskume univerzitných dejín aj vedecká a súkromná korešpondencia, noviny, časopisy a beletria. Z pozostalostí významných akademikov sa zachovali súkromné knižnice. Tie spolu s akademickou knižnicou dopĺňajú vedomosti o študijnej literatúre a intelektuálnych záujmoch študentov a učiteľov.

Pamäťové inštitúcie uchovávajúce pramene k dejinám Košickej univerzity

Písomnosti kolégia

Keďže Košická univerzita tvorila jeden celok s jezuitským kolégiom, písomnosti kolégia sú zároveň prameňmi k poznaniu dejín univerzity.

Rozsahom najväčší súbor písomností je uložený v Maďarskom národnom archíve (Magyar Nemzeti Levéltár, Országos Levéltára) vo fonde Acta Jesuitica, ktorý obsahuje 20 fasciklov.

Písomnosti z činnosti univerzity po zrušení rehole (1773 – 1777) sa nachádzajú v Archíve Košickej arcidiecézy (Archivum Archidioecesis Cassoviensis). Tento súbor prameňov nie je rozsiahly, nájdeme tu však inventáre kolégia a jednotlivých zariadení spísané po zrušení jezuitského rádu, korešpondenciu, alebo evidenčné hárky profesorov a študentov.

Menší súbor písomností sa nachádza v Archíve jágerského arcibiskupstva.

V Archíve mesta Košíc sa písomnosti k dejinám univerzity nachádzajú vo viacerých fondoch. Najvýznamnejším prameňom je matrika učiteľov a študentov Košickej univerzity (Catalogus studiosorum almae ac episcopalis academiae Cassoviensis SJ). Vo fonde Missiles sú uložené pramene týkajúce sa komunikácie medzi mestom a jezuitským kolégiom.

Pramene neúradnej povahy

Kým archívy uchovávajú najmä písomné pramene úradnej povahy, pramene neúradnej povahy sú uložené v ďalších inštitúciách.

Univerzitná knižnica ELTE (Eötvös Loránd Tudományegyetem, Egyetemi Könyvtár) obsahuje naračné pramene jezuitského kolégia ako je Diarium collegii Cassoviensis, Diarium oeconomicum a Annuae Collegii Cassoviensis zo 17. a 18. storočia.

Diela jezuitských autorov z akademickej tlačiarne v Košiciach sú uložené v ďalších knižniciach: Széchényiho národnej knižnici v Budapešti (Országos Széchényi Könyvtár) a v Rakúskej národnej knižnici vo Viedni (Österreichische Nationalbibliothek).

Jezuitské tlače

Najrozsiahlejší fond jezuitských tlačí sa nachádza v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach, v zbierke Knižnica Právnickej akadémie v Košiciach. Ide o tlače vydané v akademickej tlačiarni, dizertácie, vedecké práce jezuitských profesorov, alebo diela, ktoré boli súčasťou výučby. V tejto knižnici sú uložené dve knihy Mariánskej kongregácie, ktorá pôsobila pri Košickej univerzite.

Jezuitské tlače z košického kolégia sa nachádzajú v Knižnici rádu premonštrátov v Jasove.

Časť fondu knižnice Právnickej akadémie v Košiciach je uložená vo Verejnej knižnici Jána Bocatia. Ide o historické, teologické, právnické a filozofické diela.

Niekoľko jednotlivín z jezuitského obdobia je uložených vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Jezuitský kalendár z roku 1769.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že v súbore písomných prameňov k dejinám univerzity sa nachádza niekoľko tisíc jednotlivín, ktoré sú rozmiestnené vo viacerých pamäťových inštitúciách. Z týchto prameňov sa niektorým pripisoval význam a dôležitosť už v čase po zrušení jezuitského rádu, keď sa písomnosti kolégií usporadúvali v archíve Uhorskej komory. Svedčí o tom prvý fascikel fondu Acta jesuitica, ktorý obsahuje pramene vybrané z celého fondu košického kolégia. Patrí medzi ne zakladacia listina univerzity, vydaná jágerským biskupom Benediktom Kišdym 26. februára 1657. Reprezentatívnu formu má Zlatá bula Leopolda I. zo 7. augusta 1660, ktorou bola univerzita potvrdená. Medzi ďalšie významné listiny patrí listina Ferdinanda III., ktorou v roku 1654 daroval jezuitom tzv. kráľovský dom na účely vybudovania kolégia, zakladacia listina kňazského seminára vydaná jágerským biskupom Tomášom Pálfym, testament Žofie Báthoryovej obsahujúci fundáciu na výstavbu kostola a mnohé ďalšie. Kolégium a univerzita neboli len vydavateľmi, ale aj prijímateľmi písomností od panovníka, dvorských úradov a hodnostárov, cirkevných predstaviteľov a hodnostárov stoličnej, alebo mestskej správy. Univerzity uchovávali svoje písomnosti spolu s insígniami a pečaťami v uzavretej truhlici už od stredoveku.

Písomné pramene

V prípade jezuitských univerzít sú zachované poznatky o tom, že za vedenie písomnej agendy boli zodpovední rektor, kancelár, alebo iní univerzitní hodnostári, každodennú písomnú agendu viedol notár. Kancelária Košickej univerzity doteraz nebola podrobnejšie preskúmaná, zachované písomnosti však poukazujú na úzku väzbu medzi kolégiom a univerzitou, danou tým, že rektor kolégia bol zároveň univerzitným rektorom a zastupoval akademickú obec aj v písomnom styku. Podobne je to s používaním univerzitnej pečate – v 17. storočí jej funkciu plnila pečať jezuitského kolégia, z konca 18. storočia sa však už dozvedáme o existencii fakultných pečatí.
Jezuitské kolégium vydávalo viacero druhov písomností: listiny, úradnú korešpondenciu, písomnosti finančnej správy. Z výskumu iných jezuitských univerzít vieme, že medzi charakteristické univerzitné písomnosti patria testimonia (vysvedčenia o udelení univerzitnej hodnosti), zoznamy graduovaných študentov, protokoly zo zasadnutí univerzitných orgánov alebo komisií, pomocné úradné knihy, písomnosti hospodárskej a finančnej správy, súdna agenda.

Korešpondencia, výročné správy, denníky, kroniky

Rektor kolégia komunikoval s orgánmi svetskej a cirkevnej správy prostredníctvom úradnej a súkromnej korešpondencie. Korešpondencia mala významné miesto aj vo fungovaní jezuitského rádu. V listoch komunikovali rádoví predstavení o záležitostiach týkajúcich sa kolégií, alebo provincií, niekedy aj konkrétnych členov rádu. Výročné správy (litterae annuae) prinášajú informácie o rôznych aspektoch života jezuitov v kolégiu. Tieto správy vyhotovoval rektor kolégia v ustálenej forme, posielal ich provinciálovi a kolovali aj v rámci provincie. Časom sa z nich stali tematicky štruktúrované anály o dejinách kolégií, alebo provincií. Okrem mnohých informácií o rádovom živote obsahujú podrobné informácie o školách v správe rádu. Tieto informácie sa ďalej preposielali na generálnu úroveň rádu. Dnes predstavujú komplexný prameň k výskumu rôznych aspektov pôsobenia jezuitov a v širšom zmysle aj prameň k dejinám novoveku. Okrem litterae annuae sa v jezuitskom prostredí viedli denníkové záznamy života jezuitských komunít, ktoré obsahujú zápisy o kuriozitách, opisy procesií, alebo divadelných hier. Naračný charakter majú kroniky (historia domus), ktoré sa zachovali pri jednotlivých kolégiách.

Listina Karola VI. adresovaná rektorovi kolégia.
List Viedenskej univerzity adresovaný rektorovi Košickej univerzity.

Písomnosti pre vnútornú potrebu univerzity

Každá univerzita vydávala písomnosti určené pre vnútornú potrebu. Medzi normatívne písomnosti patrili štatúty. V prípade jezuitských univerzít spĺňala funkciu štatútov jednotná norma jezuitských škôl Ratio studiorum. Išlo o dokument, ktorý sa tvoril niekoľko desaťročí po smrti zakladateľa jezuitského rádu a jeho definitívna podoba bola prijatá v roku 1599 ako Ratio atque Institutio Studiorum Societatis Iesu. Prijatiu tejto normy predchádzali študijné poriadky pre jednotlivé jezuitské školy. Vzorom pre finálnu podobu Ratio studiorum bol parížsky model studia generale, inštrukcie pre kolégiá v Európe a zámorí a poriadok pre Collegium Romanum. Finálna verzia Ratio studiorum sa používala až do roku 1832, keď došlo k reforme študijného poriadku. Obsahovou náplňou jezuitského školského poriadku sú ustanovenia, týkajúce sa organizácie výučby, učebných plánov a vyučovacích metód, kompetencií učiteľov a študentov, čím sa vytváral unifikovaný systém jezuitského školstva. Individuálnejší charakter mali Consuetudines Scholarum (Scholasticae), teda školské poriadky, ktoré vznikali na úrovni provincií a obsahovali ustanovenia, týkajúce sa každodenného života v jezuitských školských zariadeniach. Niektoré univerzity si študijný poriadok Ratio studiorum upravovali pre svoje potreby a tak vznikali lokálne školské poriadky, ktoré univerzity prevzali medzi sebou.

Jezuitské tlače súvisiace s univerzitnou výučbou

Ďalšiu skupinu prameňov predstavujú jezuitské tlače. Súčasťou jezuitských kolégií a univerzít boli tlačiarne, ktoré zohrávali dôležitú úlohu v súboji ideí a šírení katolicizmu. Časť produkcie jezuitskej tlačiarne v Košiciach súvisela s univerzitnou výučbou. Na základe vydávanej vedeckej a odbornej literatúry môžeme sledovať úroveň výučby a vedeckej produkcie jezuitských profesorov. V akademickej tlačiarni sa tlačili aj zoznamy promovaných študentov. Obsahovali mená absolventov, promótorov, akademických funkcionárov a otázky na skúšky z filozofie a teológie. Jeden z najstarších zachovaných zoznamov promovaných Košickej univerzity pochádza z roku 1677 a nachádza sa v stálej expozícii Východoslovenského múzea v Košiciach.

Obrazové a hmotné pramene

Obraz sv. Karola Boromejského.
Okrem písomných prameňov sa k univerzitným dejinám viaže celé spektrum prameňov, ktoré by sme mohli zaradiť medzi obrazové a hmotné pramene. Priamo s výkonom akademických kompetencií sú spojené univerzitné insígnie a pečate. Príslušníci akademickej obce mali od vzniku univerzít privilégium nosiť špecifický odev, ktorý ich odlišoval od ostatných spoločenských vrstiev. Na jezuitských univerzitách však prevládalo nosenie rádového odevu. Napriek tomu sa v inventári Košickej univerzity, vyhotovenom po zrušení jezuitského rádu nachádzajú zmienky o plášťoch a talároch používaných pri dišputách a procesiách. Obraz o tom, akými insígniami disponovali jezuitské univerzity, ilustrujú zachované insígnie Trnavskej univerzity: žezlo rektora, fakúlt, univerzitná zástava, zlaté a strieborné pamätné medaily. Insígnie Košickej univerzity sa doteraz nepodarilo nájsť. Posledná zmienka o nich je v kronike Jána Platha, ktorý uvádza, že insígnie použili hodnostári Kráľovskej akadémie pri slávnostnej inaugurácii košického biskupa v roku 1804.
Súčasťou univerzity bol mobiliár, umelecké diela a rôzne predmety, ktoré sa používali pri výučbe. Po zrušení jezuitského rádu prevzala jeho majetok na tieto účely zriadená komisia. Budovu so zariadením používala univerzita do roku 1777 a po jej zrušení a zriadení Kráľovskej akadémie sa stala sídlom tejto vysokoškolskej inštitúcie, ktorá nadväzovala na akademickú tradíciu v meste.
TOP
error: Content is protected !!