Zlatá bula Leopolda I. Habsburského

Listinu vydal panovník Leopold I. Habsburský 7. augusta 1660 v Štajerskom Hradci. Potvrdil ňou pôvodné založenie Košickej univerzity Benediktom Kišdym z roku 1657. Panovník svojou cisárskou a kráľovskou autoritou potvrdil založenie univerzity, prijal jezuitské kolégium pod svoju ochranu a univerzite udelil dôležité privilégiá: právo udeľovať univerzitné tituly, oslobodenie univerzity od poplatkov a daní, vyňatie univerzitnej obce spod súdnych právomocí mesta, právo na vlastného fiškála. Veľmi dôležitým ustanovením bolo inkorporovanie Košickej univerzity do spoločenstva Viedenskej a Štajerskohradeckej univerzity a potvrdenie užívania tých privilégií, ktorými disponujú ďalšie univerzity v ríši (Kolín, Viedeň, Mohuč, Ingolstadt, Praha, Olomouc, Štajerský Hradec a Trnava). Panovník potvrdil univerzitnú správu, ktorá pozostávala z rektora, kancelára a dekanov, ktorí mali právo udeľovať univerzitné tituly bakalára, magistra, licenciáta a doktora. Potvrdzuje aj dôležité práva, ktoré sú pre univerzitné prostredie typické – právo organizovať akademické dišputy, prednášky a skúšky, nosenie akademického odevu a používanie univerzitných insígnií. V listine sú ustanovenia o tom, že vysvedčenia o absolvovaní štúdia a získaní akademického titulu majú byť akceptované všetkými kolégiami, univerzitami a cirkevnými inštitúciami v prípade kanonikátov a iných benefícií.
Zlatá bula je vyhotovená v slávnostnej privilegiálnej forme s privesenou zlatou pečaťou panovníka.
Intitulácia Zlatej buly.
Text Zlatej buly.
Zlatá pečať Leopolda I.

Preklad textu Zlatej buly Leopolda I. Habsburského

My, Leopold, z Božej milosti zvolený vždy vznešený rímsky cisár, kráľ Nemecka, Uhorska, Čiech, Dalmácie, Chorvátska, Slavónska, Bosny, Srbska, Haliče,  Vladimírska, Bulharska  atď., arcivojvoda rakúsky, vojvoda burgundský, brabantský, štajerský, korutánsky, kranský, markgróf moravský, vojvoda luxemburský ako aj Horného a Dolného Sliezska, würtemberský, técky, knieža švábske ako aj Hornej a Dolnej Lužice, gróf habsburský a goričský atď., touto listinou zaznamenávame a oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka. Prvou kráľovskou korunou, ktorou nás spomedzi smrteľníkov nesmrteľný Boh ozdobil alebo skôr zaťažil, bola anjelská, čiže apoštolská. A táto bola veru kedysi panovníčkou toľkých kráľovstiev a kráľovských korún, vládkyňou a vodkyňou toľkých rozmanitých národov a národností sídliacich medzi Jadranským a Čiernym morom, objímajúcou všetko ako v náručí pod jediným menom Márie, pod pravým a posvätným kultom jediného pravého a nekonečného Boha a toľko nepretržitých stáročí vo vernej a pevnej poslušnosti a úcte voči svätej rímskej apoštolskej cirkvi, že bola právom a zaslúžene nazvaná arcikorunou kresťanských korún a samotné Uhorské kráľovstvo arcikráľovstvom Európy. No teraz, keď už sotva pripomína samu seba, či protivenstvom doby, či z hnevu a nebeského trestu pre bezpochyby nie bezvýznamné previnenia národov, ktoré jej podliehajú, potupená, zahanbená a zbavená takmer všetkého vplyvu, dôstojnosti a vznešenosti nielen svojimi vonkajšími nepriateľmi, ale pre toľké vnútorné sekty, herézy, prejavy nenávisti a spory znevážená, zradená a podivným a poľutovaniahodným spôsobom ponížená aj samotnými svojimi synmi a poddanými, sa zdá, že so slzami svojimi a svojich ľudí úpenlivo prosí o podporu a pomoc nielen odinakiaľ, ale aj, a to zaiste najviac, od nás ako od apoštolského kráľa. A pretože podľa dobrej a správnej metódy liečenia treba protikladné liečiť protikladným, nikto nemôže pochybovať, že táto krutá pohroma, ktorú apoštolskej korune spôsobila takým barbarským spôsobom bezbožnosť toľkých heréz a siekt, zrada, nenávisť a vnútorné spory, sa nemá liečiť nijakou ľahšou metódou než prostriedkami, ktoré sú jej protikladné. Preto sa nám zdá, že celý základ tejto tak veľmi potrebnej liečby tkvie a spočíva zaiste najmä v tom, aby sme oproti herézam a sektám postavili pravú, ortodoxnú a po predkoch zdedenú vieru a zbožnosť a proti zrade, nenávisti a sporom vernosť, lásku k blížnemu a úprimné priateľstvo kresťanskej jednoty. A pretože žiadne násilie netrvá dlho a dospelé a pevné stromy sa skôr zlomia, než ohnú, ba aj dlhotrvajúce a vleklé choroby sa dajú vyliečiť buď zriedka alebo ťažko, priúčanie od útleho veku je nielen náležité, čestné a užitočné, ale aj veľmi ľahké a potrebné. Z toho, ako sa zdá, jasne vyplýva, že na odstránenie týchto posledných a veľmi nebezpečných nákaz kráľovstiev a štátov sotva možno nájsť nejaký znamenitejší, ušľachtilejší a účinnejší prostriedok, protijed a prevenciu než dobrú výchovu mládeže k zbožnosti, mravnosti a všestrannej vzdelanostnej vybavenosti. A pretože je známe, že aspoň v našich časoch, dokonca aj podľa jasného svedectva samotných nepriateľov, neposkytuje tieto veci z celého kresťanského sveta nikto z ľudí a žiaden stav s väčším a istejším prospechom, úspechom a spôsobom, než zbožní otcovia Spoločnosti Ježišovej, náš verný ctihodný Benedikt Kišdy, jágerský biskup, hlavný a večný župan Hevešskej stolice a oboch Solnockých stolíc a náš radca, potom, ako bol z milosti Božej a nebohého najsvätejšieho cisára Ferdinanda III., nášho slávneho predka, približne pred dvanástimi rokmi povýšený na jágerského biskupa, si neželal nič tak veľmi, ako naplniť svoj pastoračný záväzok a očakávania, ktoré naňho boli kladené.  Keď sa v tomto, ako bolo uvedené, veľmi nešťastnom stave tohto nášho apoštolského kráľovstva, zapríčinenom toľkými herézami a sektami, obracal na rôzne strany, aby pomohol utláčanému a bezmála úplne potlačenému katolíckemu vierovyznaniu, podnietený úsilím a zbožným príkladom iných prelátov nášho apoštolského kráľovstva, predovšetkým nášho verného a ctihodného pána Juraja Lipaja,  ostrihomského arcibiskupa, ktorý okrem iných zbožných činov v prospech svojej uhorskej vlasti založil kolégium a noviciát spomínanej Spoločnosti Ježišovej v Trenčíne, ako aj blahej pamäti kardinála Pázmáňa, zakladateľa Trnavskej univerzity, napokon nenašiel zvlášť pre tieto časti Horného Uhorska účinnejší liek, než podľa stanov Spoločnosti Ježišovej založiť a zriadiť pre túto Spoločnosť Ježišovu v spomínaných horných častiach nášho Uhorského kráľovstva akadémiu, čiže univerzitu, a to v slobodnom kráľovskom meste svojej diecézy, v Košiciach, sťaby v hlavnom prístave všetkého dobra a zla tohto nášho kráľovstva, ktoré sa ocitlo v tomto rozpoložení (veľmi sa o to usiloval i kardinál Pázmáň, no keďže ho predbehla zbožná smrť, nedokázal to uskutočniť a prenechal túto záslužnú prácu už menovanému Benediktovi Kišdymu, jágerskému biskupovi). A tak ju tento veľmi veľkoryso a veľkodušne založil a zriadil, pričom zo svojho súkromného majetku daroval tejto spomenutej základine 40 tisíc toliarov, čiže 60 tisíc florénov. Aby sa zbožná, užitočná a potrebná základina tak veľmi zanieteného a zbožného zakladateľa stala pevnejšou, silnejšou a trvalou, s náležitou naliehavosťou nás ponížene požiadal, aby sme nielen ako uhorský kráľ, ale aj ako zvolený rímsky cisár našou cisárskou a kráľovskou mocou a autoritou schválili a potvrdili toto gymnázium či univerzitu, ktorú zriadil v našom slobodnom kráľovskom meste Košice (a to v Kráľovskom dome naveky darovanom našim milovaným predkom a predchodcom slávnej pamäti Ferdinandom III. spolu s priľahlými budovami a priestormi, na tento účel už predtým sčasti získanými ako dar mesta a sčasti nadobudnutými z vlastných peňazí) a obdaril ju dotáciou, a súčasne aby sme ju v súlade so znením nám predloženej fundačnej listiny zlatou bulou potvrdili a vybavili privilégiami a imunitami, ako je to zvykom v ostatných akadémiách v kresťanskom svete, zvlášť v našich dedičných a slobodných kráľovstvách a po celej našej Rímskej ríši. Okrem toho žiadal, aby sme túto univerzitu so všetkými darmi, kolégiom, celým majetkom a všetkými osobami tejto univerzity a kolégia prijali pod osobitnú a otcovskú ochranu pred akýmikoľvek odporcami a to tak našu, ako našich nástupcov a dedičov, aby sa samotní profesori ako aj univerzitní študenti mohli podľa zvyku iných akadémií tešiť zo svojich zvyčajných práv a výsad. Ďalej aby sme od všetkých podriadených našej moci akéhokoľvek stavu a postavenia s plnou vážnosťou a láskavo vyžadovali, nech tí, ktorí boli riadne a zákonne promovaní do akademických stupňov na Košickej univerzite, nie sú na iných akadémiách a univerzitách, v mestách, kapitulách a cirkvách prijímaní inak, než ako keby dosiahli spomenuté akademické hodnosti na akejkoľvek veľmi starej a preslávenej univerzite. Napokon aby sme láskavo a milostivo ráčili a zariadili, nech je postarané o pripojenie a začlenenie tejto novej, v našom apoštolskom kráľovstve nedávno zriadenej Košickej univerzity medzi ostatné univerzity rakúskej provincie Spoločnosti Ježišovej, obzvlášť k univerzite vo Viedni a Štajerskom Hradci. Nasleduje takéto doslovné znenie buly, čiže fundačnej listiny, ktorú nám vlastnoručne podpísanú a zabezpečenú privesenou pečaťou predložil a odovzdal ctihodný Benedikt Kišdy, zakladateľ Košickej univerzity:

My, Benedikt Kišdy z milosti Božej a apoštolskej stolice jágerský biskup, hlavný a večný župan Hevešskej a oboch Solnockých stolíc, radca svätého cisárskeho a kráľovského Veličenstva atď., sme podnietení slovami proroka Ezechiela a pastoračným záväzkom nášho samotného úradu uvažovali, ako by sme ovečky, ktoré sme kadejako roztrúsené prijali z rúk našich predkov, zhromaždili a pásli v posvätných horách, pri najzdravších tokoch a na najúrodnejších pasienkoch, aby odpočívali pri kvitnúcich bylinách a kŕmili sa na výdatných pastvinách Božského a ľudského vedenia. A tak nám padla vhod prítomnosť otcov Spoločnosti Ježišovej v košickom Kráľovskom dome, ktorých úsilie, svedomitosť a úspechy sú známe po celom svete. Svojou neúnavnou verejnou a súkromnou prácou sa nielen usilujú priviesť ľudí každého veku a pohlavia od temnôt omylov a heréz k pravému svetlu cností a viery, ale okrem toho sa so súhlasom a na úžitok všetkých národov venujú výučbe mládeže, z ktorej provincie a kráľovstvá získavajú mravných občanov a múdrych a vzdelaných vodcov provincií a cirkví. Povzbudení prítomnosťou týchto otcov sme teda našu snahu nasmerovali k tomu, aby sme zhromaždili nejaké naše úspory a založili a zriadili z nich univerzitu, čiže akadémiu pod vedením spomínaných otcov. Táto by sa osobitne starala predovšetkým o našu vskutku veľmi rozsiahlu diecézu a vychovávala by vhodných pomocníkov, prostredníctvom ktorých by sa postarala o dobro vlasti a o farnosti opustené ich duchovnými pastiermi. Ktože by nevidel, ako veľmi až do týchto čias uškodil ich nedostatok aj Božej cirkvi, aj našej skúšanej vlasti? Ktože by nad tým neplakal? Preto sme s veľadôstojným otcom Geschwinom Nickelom, generálnym predstaveným Spoločnosti Ježišovej, rokovali, aby toto zriadenie univerzity v košickom kolégiu Spoločnosti Ježišovej schválil a zariadil, aby bola spravovaná tak, že jej riadenie za určitých podmienok a pravidiel prevezme Spoločnosť. A keďže veľadôstojný otec generál našu ponuku v mene celej spoločnosti z vlastnej vôle a ochotne prijal, aj my sme navyše k predošlej základine košického kolégia Spoločnosti Ježišovej, ktorá ešte nebola naplnená v dostatočnej výške a vo všetkých bodoch ostáva bez porušenia, a k iným príjmom, ktoré malo košické kolégium doteraz, z nášho vlastného majetku ctihodnému otcovi Františkovi Topošovi, rektorovi košického kolégia Spoločnosti Ježišovej, v plnej a celej výške odovzdali do rúk a potvrdili najprv tridsať tisíc toliarov, to  jest štyridsaťpäť tisíc florénov, potom desať tisíc toliarov, čiže pätnásťtisíc florénov, spolu štyridsaťtisíc toliarov, čiže šesťdesiattisíc florénov. Želáme si, aby Spoločnosť túto sumu použila tak, že sa z jej výnosov upraví budova kolégia a škôl pre pohodlnejšie využitie, trochu sa zveľadí knižnica a domáce vybavenie a podľa zaužívaného zvyku Spoločnosti budú podporovaní odkázaní profesori a niekoľko študentov tejto Spoločnosti. No po dokončení budovy škôl a kolégia nech sa celá základina presunie na podporu tak odkázaných profesorov univerzity, ako aj študentov z tejto spoločnosti, z ktorých budú vychovaní magistri, kazatelia a spovedníci, majúci podľa zásad Spoločnosti slúžiť pre dobro vlasti. Nech otcovia uložia spomínané peniaze na bezpečné miesto, aby sme neprišli o úrodu, ktorú si želáme mať večnú ako pramene, aby sme žili v našom potomstve aj potom, čo sa vzdáme našej smrteľnej telesnej schránky, a vyklíčilo z nás dobro pre našu dušu a tiež pre Svätú rímsku katolícku cirkev a milovanú vlasť. Avšak v prípade (ktorý, ako dúfame, nenastane, kiež to najmilostivejší boh odvráti), že by sa pre bezprávne pomery a vojenský vpád Spoločnosť presťahovala inam a bola by dlhodobo po mnoho rokov v tejto diecéze neprítomná, pričom čas tejto dlhšej neprítomnosti prenechávame s plnou zodpovednosťou na obozretné zváženie vrchných predstaviteľov Spoločnosti Ježišovej, chceme, aby sa táto suma spravodlivo rozdelila medzi správcov Spoločnosti a chovancov, ktorí môžu slúžiť tejto diecéze v cirkevnej službe. Keby sa potom Spoločnosti naskytla nádej na skorší opätovný návrat, v tom prípade nech má Spoločnosť možnosť ponechať si pre seba zo spomínanej sumy úrok na nápravu škôd, ku ktorým zvyčajne pri takýchto vojnových nepokojoch dochádza. Spoločnosť však bude na základe našej predošlej náklonnosti a láskavej podpore povinná pokračovať v začatej výučbe logiky. V bezprostredne nasledujúcich rokoch nech prebiehajú tri kurzy filozofie s etikou a matematikou s dvoma profesormi scholastickej teológie a jedným profesorom na exegézu Svätého písma, druhým na kazuistiku, tretím na kontroverzie a napokon s jedným pre posvätný jazyk. Promócie na akademické stupne nech sa konajú spôsobom zaužívaným inde. Okrem toho si želáme, aby táto nami zriadená univerzita zostala navždy v tejto našej diecéze, a to v kráľovskom meste Košice. Keby to nebolo možné, nech určite ostane v rámci diecézy v inom vhodnom meste a na inom mieste. A hoci našim nástupcom, jágerským biskupom a v prípade uprázdnenia biskupského stolca jágerskej kapitule nechceme poskytnúť voči tejto univerzite, ktorú sme, ako bolo uvedené, celú zriadili za naše peniaze, nijaké iné právo než to, ktoré bolo poskytnuté na základe všeobecného práva miestnym ordinárom, jednako si veľmi prajeme, keďže je nám dostatočne známa starostlivosť otcov, ich láska k spravodlivosti a spoločnému blahu, aby im bola táto univerzita zverená ako poklad, za objav ktorého v týchto posledných časoch ďakujeme. Preto im zverujeme jej rozvoj a rozmach, ktorým majú s veľkým nadšením venovať takmer takú snahu, akú vynakladajú pre blaho vlasti, a to bez toho, aby sa zasahovalo do pokojného života profesorov, priebehu prednášok a spôsobu, ktorý spoločnosť v súlade so svojimi stanovami dodržiava pri riadení akadémií. A pretože sme toto všetko začali z čistého a úprimného úmyslu povzniesť katolícke vierovyznanie a pomôcť najdrahšej vlasti, zo srdca prosíme trikrát najlepšieho, najväčšieho Boha, aby prijal túto obetu dobrej vôle a udelil štedré požehnanie našej základine, aby jeho sväté meno bolo zvelebované a oslavované naveky. Amen. Vykonané v Jasove, 26. februára roku 1657.

My teda, naklonení prosbám spomínaného ctihodného jágerského biskupa a tiež z nášho vrodeného sklonu prispievať k rozvoju vzdelanosti, považujeme celé toto zriadenie košickej akadémie, tak ako bola založená a ustanovená i s jej dotáciou, za právoplatné a vítané a na území svätej Rímskej ríše ho z plnosti našej cisárskej a v Uhorsku kráľovskej milosti dobrovoľne a z vlastnej vôle prijímame, schvaľujeme a potvrdzujeme. Taktiež ho vo všetkých bodoch, klauzulách a článkoch schvaľujeme a povoľujeme ako legitímne a nanajvýš užitočné nielen v našom apoštolskom kráľovstve, ale aj v susedných kráľovstvách a provinciách a na základe celej našej cisárskej a rovnako i kráľovskej a inej moci, ktorou disponujeme, nariaďujeme a ustanovujeme, že ho majú všetci ľudia akéhokoľvek stavu a  postavenia v budúcnosti považovať za natrvalo povolené, schválené a potvrdené. Aby sa jednak jasnejšie zaskvela vďačnosť a náklonnosť našej cisárskej a kráľovskej priazne voči samotnému zakladateľovi akadémie, ktorý sa zriadením tejto akadémie či univerzity na vlastné náklady tak veľmi zaslúžil o nás, cirkevné záležitosti, rehoľné rády, vzdelanosť, zbožnosť a o celú vlasť a národ, a jednak aby bola omnoho viditeľnejšia vďačnosť a priazeň našej milosti voči otcom Spoločnosti Ježišovej žijúcim v Košiciach v tejto novozriadenej a nami potvrdenej univerzite a napokon i voči všetkým ostatným univerzitným študentom, najprv a predovšetkým, túto biskupskú univerzitu zriadenú v Košiciach s celým kolégiom, otcami profesormi a jej študentami prijímame pod zvláštnu ochranu pred všetkými odporcami a násilnými útočníkmi, a to pod ochranu nielen nášho cisárskeho a kráľovského Veličenstva, ale aj našich dedičov a nástupcov tak na území Svätej rímskej ríše, ako v Uhorsku a k nemu pripojených i ostatných, dedične našej právomoci podriadených provinciách. V mene svojom a v mene našich úradníkov oboch stavov a verných ministrov  sľubujeme, že vynaložíme horlivé a starostlivé úsilie, aby sa vykonalo všetko to, čo je potrebné pre jej pokojnú činnosť a trvalé udržanie, neporušiteľnosť výsad, náležitú vedeckú úroveň, bezpečnosť a nedotknuteľnosť samotných študentov. Pretože náboženský pokoj a duchovná služba nedovoľujú otcom Spoločnosti Ježišovej nesústredenosť ducha a ani iné nepríjemnosti, ktoré sú zvyčajne spojené s úlohou súdiť v občianskych a trestných veciach, a takáto súdna právomoc z vážnych dôvodov neprináleží ani podľa zákonov nášho apoštolského kráľovstva, ani podľa riadnej praxe platnej všade v tomto našom kráľovstve nielen medzi katolíkmi, ale aj medzi nekatolíkmi občianskemu či svetskému úradu, preto ponechávame túto súdnu právomoc sebe a svojim nástupcom, ako aj sudcom, ktorí budú na návrh rektora univerzity nami a našimi nástupcami vymenovaní a ustanovení podľa posvätných a zbožných stanov Spoločnosti Ježišovej. Vidíme totiž, že tým nijak neobmedzíme ani riadny košický magistrát, ani žiadnych iných riadnych sudcov alebo úradníkov našich slobodných miest, ak im nezveríme právomoc zadržať, súdiť a stíhať študentov, zvlášť univerzitných, ktorých nemali žiadne právo a žiadnu právomoc zadržať, súdiť a stíhať ani pred zriadením univerzity. A preto, ak sa stane, že nejakí študenti budú prichytení priamo pri protiprávnom čine, s plnou vážnosťou nariaďujeme a prikazujeme, aby boli čo najskôr odovzdaní univerzitnému úradu. Naviac podnietení a povzbudení veľmi láskavým príkladom nebohého najjasnejšieho poľského kráľa Štefana Bátoriho, zbožného zakladateľa klužskej univerzity Spoločnosti Ježišovej v Sedmohradsku, ustanovujeme a nariaďujeme, aby boli akadémia a košické kolégium, ako aj poddaní, ktorí k nemu patria, oslobodení a zbavení všetkých daní a bremien, tak riadnych,  ako mimoriadnych, s výnimkou tých, o ktorých sa rozhoduje na generálnom sneme pre spoločné záležitosti štátu. Podobne, aby sa akadémia a kolégium i jeho osoby mohli o to nerušenejšie venovať svojmu poslaniu a náboženským veciam, na základe príkladu toho istého najjasnejšieho kráľa ustanovujeme a nariaďujeme, aby  kolégium vo všetkých sporoch, do ktorých sa z majetkových dôvodov môže dostať so šľachtou alebo kýmkoľvek iným, obhajoval na súde kráľovský direktor alebo právny zástupca, buď náš alebo našich nástupcov. Vo všetkých ostatných veciach ostávajú zachované všetky riadne práva našich slobodných miest a ostatných cirkevných alebo svetských sudcov nášho Uhorského kráľovstva. Aby však tejto univerzite zriadenej v Košiciach nechýbala ani istá dôstojnosť a vážnosť, k čomu možno z plnosti našej cisárskej a kráľovskej milosti jej i jej členom napomôcť, našou cisárskou, kráľovskou a apoštolskou listinou ustanovujeme a zároveň nariaďujeme, aby táto Košická univerzita, ktorú sme dôkladne oboznámení na základe zrelej, rozvážnej a starostlivej úvahy a nášho rozhodnutia potvrdili a upevnili silou našej cisárskej a kráľovskej moci, mala povinnosť, možnosť a moc užívať všetky a jednotlivé privilégiá, imunity, výnimky, uprednostnenia, výsady, možnosti, práva, úľavy a milosti, aké majú, užívajú, uplatňujú a akým sa tešia iné gymnáziá, vysoké školy, akadémie a univerzity na akomkoľvek mieste a v akomkoľvek národe v Rímskej ríši, v kráľovstvách a provinciách všetkých rakúskych kniežat a to akýmkoľvek spôsobom, na základe obyčaje alebo zákona, nahrádzajúc aj všetky právne alebo vecné nedostatky, keby sa náhodou nejaké medzi horeuvedeným vyskytli alebo by to bolo možné tvrdiť či doložiť. Z plnosti našej cisárskej a kráľovskej moci osobitne udeľujeme, dávame a darujeme tejto Košickej univerzite všetky práva a privilégiá univerzít zriadených na území ríše a v našich dedičných provinciách, ako je univerzita v Kolíne, Viedni, Mohuči, Ingolstadte, Prahe, Olomouci, Štajerskom Hradci a v Trnave, v plnom rozsahu a nevynímajúc vôbec nič z toho, v čom sa táto univerzita podľa uprednostňovaného, osobitného, alebo spoločného cisárskeho a kráľovského, alebo mestského uhorského práva uznáva alebo v budúcnosti bude uznávať za skutočne spôsobilú. Vyhlasujeme a súčasne potvrdzujeme, že toto všetko tu sa má považovať za vyjadrené presne tak, akoby tu bolo opísané aj znenie jej privilégia a milosti. Preto nech rektor tejto Košickej univerzity a jej kancelár, taktiež dekani fakúlt a ostatní doktori a profesori, ktorí dosiahli nejakú vedeckú hodnosť, majú z moci našej cisárskej milosti právo vyznamenať doktorskými, licenciátnymi, magisterskými, bakalárskymi titulmi a poctami a vo všeobecnosti titulmi a ozdobami všetkých stupňov tých, ktorých budú považovať na základe predchádzajúcej rigoróznej skúšky za hodných týchto pôct. V nadväznosti na to tiež chceme a aj rozhodujeme a z plnosti našej cisárskej a súčasne kráľovskej moci stanovujeme a prikazujeme, aby všetci doktori, licenciáti, magistri a bakalári, ktorí boli na tejto Košickej akadémii týmto spôsobom promovaní, boli za takýchto uznávaní na všetkých akadémiách kresťanského sveta, zvlášť na európskych, a po samotnej promócii boli účastní všetkých tých privilégií, milostí, imunít, výhod a výnimiek, akým sa tešia a aké majú a užívajú ostatní na iných akadémiách po získaní takých hodností, či už tieto privilégia spočívajú vo vonkajších úkonoch, ako sú dišputácie, osvedčenia, skúšky, posudky výrokov, akademické zasadania, alebo v iných ozdobných znakoch, ako sú náplecníky, doktorské klobúky, prstene a insígnie akademickej obce tohto druhu. Toto všetko spolu so žezlom, pečaťou a titulmi prislúchajúcimi každému stupňu a úradu uznávame za povolené a skutočne to povoľujeme v prvom rade rektorovi akadémie, jej kancelárovi, potom dekanom fakúlt a akademickým profesorom. Súčasne tu výslovne vyhlasujeme, že osvedčenia o štúdiách a dosiahnutých stupňoch získaných zákonným spôsobom na tejto biskupskej univerzite musia byť uznávané všetkými kolégiami, akadémiami, komunitami, kapitulami a všetkými ostatnými, nech majú akýkoľvek stupeň alebo postavenie, tak na súde ako aj mimo neho. Tým, ktorí tieto osvedčenia získali, musia byť na osoh a dopomôcť k získaniu nielen svetských ale aj cirkevných úradov, ba aj hodností kanonikov a iných benefícií aj v tých kapitulách a cirkvách, ktoré od svojich kandidátov požadujú tri roky, na niektorých akadémiách aj viac či menej rokov štúdia, alebo doktorský stupeň. Napokon na dovŕšenie našich ostatných milostí voči tejto novej biskupskej Košickej akadémii, ktoré už boli a ešte budú vyhlásené, hodláme vynaložiť úsilie, aby sa táto nová košická akadémia, zriadená a založená v našom apoštolskom kráľovstve pripojila a začlenila medzi ostatné univerzity Spoločnosti Ježišovej rakúskej provincie, osobitne vo Viedni a Štajerskom Hradci. A nakoniec, pretože my sami máme v úmysle za svojho života v hojnej miere šíriť veľkú nádej na nesmierne dobro vyplývajúce z tejto novej akadémie a sme vždy pripravení mimoriadnou podporou a patronátom chrániť túto novú univerzitu spolu s kolégiom aj oboma dotáciami, tak súčasnou, ako budúcou, a z nich plynúcim úrokom a príjmami, a to  zároveň so všetkými úradníkmi, pomocníkmi a členmi, a pri vhodných príležitostiach prospievať jej rozširovaniu a zveľaďovaniu, vrúcne a z nášho citlivého kráľovského srdca horlivo odporúčame aj našim nástupcom a dedičom, uhorským pánom, stavom, rádom, obyvateľom kráľovstva, či už boli ustanovení do cirkevnej alebo svetskej hodnosti, miesta, stupňa, ako aj ostatným našim verným túto univerzitu brániť a podporovať so všetkými spomenutými klauzulami, milosťami a privilégiami a keď bude potrebné, zaopatriť ju ešte väčším počtom výhod, milostí a privilégií. Silou a svedectvom tejto našej listiny upevnenej naším vlastnoručným podpisom a privesenými pečaťami, tak zlatej bully, ktorú používame ako rímsky cisár, ako aj tajnou pečaťou, ktorú používame ako uhorský kráľ, chceme a pevne ustanovujeme, aby naše uvedeným spôsobom uskutočnené láskavé prijatie novej Košickej akadémie, jej odsúhlasenie, odobrenie, schválenie, potvrdenie, vyňatie, rozhodnutie a našu vôľu považovali za platné a rešpektovali všetci, ktorých sa to akýmkoľvek spôsobom týka, a nikde a nijakým spôsobom neporušovali a nepoškodzovali to, čo sme stanovili, povolili, schválili a upevnili.

Dané rukou nášho verného a nám úprimne drahého ctihodného otca v Kristovi, pána Juraja Selepčéniho, arcibiskupa kanonicky zjednotenej báčskej a kaločskej cirkvi, administrátora nitrianskeho biskupstva, hlavného a večného župana tých istých miest a stolíc, nášho tajného radcu a dvorného kancelára tohto nášho Uhorského kráľovstva na našom hrade v Štajerskom Hradci 7. augusta roku Pána 1660, v treťom roku našej rímskej, v šiestom roku uhorskej a inej a v piatom roku českej vlády.                                  L[eopold]

Juraj Selepčéni

kaločský arcibiskup

 

                                                                                   Preložili Jana Balegová a František Šimon

TOP
error: Content is protected !!